Všetko o cestovaní s nami

Týždeň v okolí Neapola v lete 2017

Intro:

V júli sme si zaleteli s Wizz do Neapolu. Prebehli sme celé Sorrentské aj Amalfské pobrežie.
V skratke: najlepšia pizza v Neapole, nejlepšia káva v caffé Gambrinus (Neapol), najlepší výhľad Postiano, najlepšia pláž pri Sorrente, najlepší výhľad vrchol sopky Vezuv.

Fotečky

Videjká

Tanec:

 

Ubytovanie + Atrakcie:

AirBnB – casa in giardino con vista sul mare

Expedia – bookovanie atrakcií (oplatí sa kúpiť skip the line na Vatikan)

TripAdvisor – plánovač atrakcií + občas lístky

 

Barcelona na dva a pol dňa s RynanAir a AirBnB

,

Takto sme si užili Barcelonu na tri dni počas ďalšieho našeho city-breaku. Letenky kúpené dopredu cez RyanAir, ubytko na poslednú chvílu cez AirBnB 🙂 Klasický travel set. Opäť raz Barcelona nesklamala a doniesli sme si so sebou okrem zážitkov aj deku od inda z pláže, ktorý šikovne využil to, že sme došli nepripravení turisti.

 

Na mape na spodu sme vyznačili miesta, kde sme sa pohybovali a či sa oplatí ich navštíviť 🙂

 

 

Mapka kde sme sa pohybovali a čo sme stihli kuknúť.

Olá Roma volá alebo ako na dva dni v Ríme

,

Nebojte sa, až tak zle na tom z geografie nie som, aby som si myslela, že Rím je v Španielsku 😉 Rím je ako stvorený na víkendový trip. Samozrejme, že sa v tejto skvostnej perle apeninského polostrova dá stráviť hoci aj týždeň či celý život, no toľko odvahy sme so Sokkim zatiaľ nenabrali a vybrali sme sa do Ríma iba na 1,5 dňa. No poviem Vám, že aj za tento čas si viete pozrieť úžasné dych vyrážajúce historické pamiatky pri ktorých zaplesá srdiečko aj absolútnemu nehistorikovi. Aby váš trip prebehol bez ujmy na zdraví vášho či v horšom prípade toho partnerovho, skúste svojmu partnerovi dôrazne vysvetliť, aby prišiel na letisko v čas ktorý ste sa dohodli. Potom čo mi Sokki zdvihol adrenalín priamoúmerne stúpajúc s predlžujúcim sa meškaním jeho osoby si to vyžehlil prinesením dobrého ham. Následne som mu nemohla vyčítať už ani to meškanie, keďže ohlásili hodinové meškanie lietadla 😀 Do Ríma (konkrétne na letisko Ciampino) vám veľmi pohodlne letí spoločnosť Ryanair a ako všetci dobre vieme, keď ušetríš zotri piatkové prepité večery, máš na spiatočnú letenku ;). Keďže náš let meškal, aj na letisko pri Ríme sme sa dostali až po polnoci a zmeškali sme posledný bus, ktorý šiel do Ríma. Počkať, nezmeškali! Blázniví Taliani príjemne prekvapili a zrazu sa pri letisku objavil neskorý bus spoločnosti od ktorej sme kúpili dopredu online lístky. Jedna malá rada do cestovateľského života: už dvakrát za sebou sa mi stalo, že som spoj po lete ktorým som sa mala dostať do cieľovej destinácie nestihla a dopredu online zakúpený lístok mi bol na dve veci… Možno stojí za zváženie (berúc do úvahy, že meškanie lietadla nie je paranormálny jav), kúpiť si lístok až u šoféra alebo si zakúpiť lístok online, nie na konkrétny čas, ale s flexibilným odchodom. Na hotel blízko pri Termini stanice sme došli asi o druhej ráno a hor sa spinkať nech sme ready na rímskej dobrodružstvá.. Ako som si hneď ďalšie ráno uvedomila stanica Termini je naozaj dôležitý pulzujúci uzol Ríma, kde sa to Talianmi, návštevníkmi Ríma ale aj pofidérnymi sprevádzačmi doslova hemží. Taký jeden sa nás (rozumej mali sme trošku zmätené tváre prvovisitorov- nie, nie je to geologický pojem) pokúšal zaviesť  do extrémne schovávaného turistického centra do ktorého sme si išli po Romapass. Bol milý, no nezabudol si vypýtať peniažky a po chvíli, odmietnutí paňou pri okienku sme šli to správne turistické centrum o pár eur ľahší hľadať na vlastnú päsť. Stanica Termini má ozaj veľa zákutí, no našťastie sme sa k našim Romapassom dostali. Je to veľmi dobrý tip na ušetrenie peňazí aj nervov. Romapass  sa dá zakúpiť na rôzne dlhé časy v závislosti od dĺžky vášho tripu. My sme zvolili voľbu Romapass 48 hodín za 28 eur a mali ste v ňom veľmi výhodný balík! Akékoľvek prvé múzeum čo ste si vybrali bolo zadarmo (v našom prípade to bolo staré dobré Colosseum) a potom ste si mohli frčať na rímskej MHDčke a metre po celé dva dni bez obmedzení. No nekúp to.

Pri návšteve must-see ako sú Colosseum, Bazilika sv.Petra či vatikánske múzeá jednoznačne odporúčame kúpiť si lístok dopredu s tzv. možnosťou „preskoč si lajnu“ alebo oficiálne („skip the line“), ktorá ti s priplatením pár eur ušetrí hodiny a hodiny čakania v zástupe vytrvalcov na lístok. Radšej môžeš stráviť tento čas behaním po talianskych kaviarničkách, výborných reštauráciách či kvalitných obchodoch, kde majú samé SALDI 🙂 .

Ako sa správne hovorí všetko zlé je na niečo dobré a aj keď nám jeden deň pršalo, vďaka daždivému počasiu sme ochutnali veľmi chutnú taliansku kuchyňu za úplne lacný peniaz. Ako? Keby nebolo škaredého počasia asi len ťažko by sme zašli na niečo pod zub do obyčajného obchodu Carrefour, ale hlad a dážď nás donútil… Príjemne nás prekvapila možnosť kúpy čerstvých lasagní či pravej talianskej pizze. Tiež sme do košíka prihodili aj mini vínka v téglikoch (nie, nebola tam vodka ako na SlovenskuJ), ktoré boli aj napriek jednoduchšiemu baleniu veľmi chutné. Preslávenú taliansku kuchyňu a jej lacnejšiu verziu, sme si vychutnali dokonca priamo v obchode, keďže tam mali zopár stoličiek a aj mikrovlnku na prihriatie. Sokolovci boli najedení a hneď spokojnejší 🙂 Na druhý deň nemohlo chýbať príjemne hrejúce slniečko, impozantný Vatikán, dych berúce Forum Romanum staré viac ako dve tisíc rokov s výhľadom na Colosseum, pravé talianske presso či jeden kopček zmrzky (ktorý v Taliansku automaticky znamená dva veľké kopčeky) i keď bol február. Taliani sú predsa len pôžitkári a vedia ako si užívať život: preto Roma volá niekedy opäť znova a tentokrát na dlhšie!

Pozrite si ako to celé prebiehalo:

p.s. pre nadšencov plánovania tu nechávame naše linky ako sme to celé dali dokopy:

letenky: http://www.ryanairletenky.sk/?ryanair

romapass: http://www.romapass.it/p.aspx?l=en&tid=8

shuttlebus: http://www.sitbusshuttle.com

skip the line Vatican: https://www.viator.com/tours/Rome/Skip-the-Line-Vatican-Museums-Walking-Tour-including-Sistine-Chapel-Raphaels-Rooms-and-St-Peters/d511-3731VATICAN

ubytko:https://www.booking.com/hotel/it/residenza-praetoria.sk.html?aid=304142;label=gen173nr-1FCAEoggJCAlhYSDNiBW5vcmVmaM0BiAEBmAEiuAEHyAEN2AEB6AEB-AELqAID;sid=8f32f9fd1f66698d97e5f529ef3c923d

užitočné appky:

Trips od Google: https://get.google.com/trips/

fontana di trevi

Thajsko deň#10 návrat domov

Vraciame sa späť na letisko, trávime noc pochrapkávaním a sledovaním nášho obľúbeného seriálu a teraz smer naša stará pani Európa a letisko Budapešť.

adventure

Opäť na moje počudovanie celý tranzit až do Bratislavy prebieha hladko a so Sokkim plní dojmov bilancujeme uplynulé dni a zážitky. Bolo úžasne! Thajsko ja verím, že sme ťa nevideli naposledy 😉

Kop kun kap za všetko!

travel

Thajsko deň#9 Road to Qatar

,

Berieme všetky švestky, vraciame sa na hostel, dávame dvojhodinového šlofíčka a po veľmi skorej jazde taxíkom sa ocitáme na stanici z ktorej nám má ísť vlak priamo na letisko. To, čo tu vidíme určite stálo za fotodokumentáciu, ktorú prikladám nižšie:

rano_metro

 

 

Plné pracovné nasadenie ako vidíte. Je veľmi skoré ráno, pre niekoho ešte hlboká noc a stanicu nám  otvoria asi až o pol hodinu. To sme sa dozvedeli však až po zjave totálneho úľaku, ktorý sme zrejme spôsobili tej tete napravo. Tá sa totižto po našom príchode na staničné poschodie zobudila a asi dobrých 15 sekúnd nevedela vytvoriť súvislú vetu. Po asi 30tom zajaknutí, sa kolegyňka tohto hlbokého spáča spamätala rýchlejšie a zachránila ju odpovedaním na našu otázku, kedy ide vlak na letisko. Ja ako zástanca kvalitného a dostatočného spánku dávam týmto pracovníkom palec hore! Spánku zdar J

O nejaký ten čas sa ocitáme opäť na mieste činu- miesto pri toaletách na Bangkockom letisku, kde sme nechali našu zelenú pack fóliu ako súčasť nášho socio pokusu, ktorý má negatívny záver, keďže žiadna fólia po siedmich dňoch nášho thajského spoznávania už na mieste samozrejme nie je.

qatar_market

Let je príjemný, ako inak veď sa o nás stará Quatar Airways. Opäť sa dostávame na ultra luxusné letisko v Dohe. Aj tentokrát tam máme opäť prespať tolerujúc chrápanie Indov. Naviac sme reálne konfrontovaní s rozdielnou kultúrou a regulami Blízkeho východu, keď k nám zamestnanec stravovacieho zariadenia na letisku, kde so Sokkim práve papáme príde povedať, že sa máme schladiť a nebyť na sebe tak nalepení. Samozrejme povedal to rezervovanejšie…Toto nie moc príjemné ohriaknutie prejavov lásky ženy a muža bolo trošku „spríjemnené“ možnosťou 3 hodinovej exkurzie po hlavnom meste organizovanou leteckou spoločnosťou. To je pre nás jediná možnosť ako dostať krátkodobé víza a vypadnúť z letiska. Máme milého sprievodcu, ktorý nám hovorí o Quatare (o ktorom som pravdupovediac veľa toho nevedela) naozaj zaujímavé fakty. Kataráncov je asi niečo cez 200 tisíc a ostatok sú expati (približne 70 %). Stať sa Kataráncom, ak ste sa tu nenarodili je extrémne náročné, ale keby ste sa náhodou narodili pod šťastnou hviezdou a Kataráncom ste, jak sa hovorí máte vystaráno. Školy, zdravotníctvo, energie všetko zadarmo. Samozrejme počítajte s obmedzeniami oblečenia pre ženy. Sú síce zahraničiu otvorení, ale odtiaľ potiaľ. Hijab síce mať nemusíte, avšak na kraťase zabudnite. Opicu by ste tu určite takú silnú ako v prípade noci strávenej na Khao Sane v Bangkoku určite nemali, keďže alkohol je tu povolený iba v 5 hviezdičkových hoteloch a je extrémne drahý. Potom dáva zmysel tá hŕba ľudí postávajúcich po cestách a na parkoviskách v piatok večer s prázdnymi rukami, poprípade v rukách majú iba telefóny na pustenie ich obľúbenej hudby. More tu má krásne modro-azúrovú farbu, všetko je tu veľmi čisté a až monkovsky usporiadané. Darmo: sme v jednom z najbohatších štátov sveta. Sú tu aj luxusné mrakodrapy, no my mierime na známy quatarský pravý bazár. Niečo úžasné! Myslím, že by sme so Sokkim našli hneď desať rozdielov medzi marketom v Bangkoku a týmto. Tie parfumy a opojná vôňa korenín, orientu. Sokki je vo svojom živle J A ja spolu s ním, určite sa na Blízky východ ešte vrátime! Má to svoje neopísateľné čaro…

stanka_arabka

Thajsko deň#8 Bangkok

,

Dobré ráno Bangkok! Vydávame sa na cestu k slávnemu bangkokskému fresh marketu a neskôr k buddhistickému komplexu templov Wat Pho. Aby sme sa tam dostali, musíme sa dostať do úplne inej časti Bangkoku, ktorý je obrovský, a preto využívame pomerne rýchly spôsob prepravy po vode. Keď píšem vodu, mám na mysli bangkokskú rieku Chao Phraya, v ktorej by ste s najväčšou pravdepodobnosťou nechceli skončiť. Dávame si veľký pozor, aby sa táto riečna kvapalina nedostala do kontaktu s našou pokožkou, inak by sme celkom oprávnene mohli očakávať ekzém.

Táto rieka je naozaj špinavá a radšej si nepredstavujete, čo všetko môže v nej plávať. Kúsok od hostela tečie spomínaná čisťučká rieka po ktorej sa každú chvíľu dopraví k mólu loď, ktorá je farebne odlíšená, aby človek vedel, ktorým smerom v rámci Bangkoku ide. Nie sme si istí na ktorú loďku nastúpiť a jeden dedko ktorý vypravuje ľudí na tieto lode nás na Thajsko veľmi prekvapujúcim nepríjemným spôsobom vyženie, nech nestojíme na móle. Keď sa ho pýtame na ktorú loď máme nastúpiť odvrkne nám a je to čisto na nás, nájsť tú správnu. Na prvýkrát to nevydalo, a preto sa poslušne vraciame k obchodíkom, nech nestojíme na móle a čakáme na ďalšiu príležitosť. Konečne sme naskočili na tú správnu a už si to pádíme po širočiznej špinavej rieke. Do cieľa prichádzame naozaj rýchlo a vystupuje saa. Zastávku z ktorej nám ide bus nachádzame celkom rýchlo, avšak autobusu, ktorý potrebujeme nieto. Kašleme na to a ideme na brunch. Trošku raňajšieho blúdenia po divokých cestách Bangkoku, až sa dostávame k známemu fresh marketu. Predierame sa cez nespočetný bangkocký národ, cez zhusťujúci sa bangkocký smog a do tretice všetko bangkocké- nespočetne veľa elektrických káblov, ktoré sa randomne preplietajú nielen nad vami, ale aj na dosah ruky malého dieťaťa popri zábradlí na moste. Nezabúdaj na thajskú mantru spomenutú vyššie v rozprávaní- safety first ;). Inak jediné, čo bolo na fresh markete fresh, bol zrejme iba jeho názov, pretože vzduch v jeho okolí to rozhodne nebol.

bangkok_market

Wau, ak sa niekedy vypravíte na cestu do exotického Thajska, prosím neobíďte tento market. Nájdete tu veci, ktoré zanechajú vo vašom vnútri určite obohacujúce zážitky po zvyšok vášho života. Prasačie hlavy za 55 bahtov, chrústiky, chrobáčiky od výmyslu sveta pripravené na rôzne spôsoby, rozpárané žabacie brušká a ich vnútornosti, rybie kreatúry, len tak si tečúca krv, mäso na pultoch bez kúska ľadu či iného spôsobu chladenia a mnoho ďalšieho… Úsmevný bol tiež pohľad na zeleninu, ktorá síce hrala sýtymi farbami, avšak myšlienku na jej čerstvosť ste zahnali pohľadom na výfukové plyny, ktoré na túto zeleninu prúdia z desiatok skútrov, ktoré sa trhom preháňajú. Ružové vajíčka, polievky v sáčkoch, mäso na všakovaké spôsoby, morské potvory, korytnačky, zasvinená nádoba v ktorej sa v hnedej tekutine máčali neidentifikovateľné objekty (samozrejme určené na predaj), to všetko vám vie ponúknuť tento unikát. My natáčame svoje dojmy, pocity na kamerku, kúpime jediteľné sladkosti v jednom z obchodov a pádíme do čínskej štvrte. To sme ešte nevedeli, že fungujúcou dopravou by sme sa tam dostali zrejme za 15-20 minút, tou thajskou si vyhraďte tak niečo vyše hodinky. Tiež choďte do ich autobusov veľmi ospalí, aby ste čakanie mohli prečkať aspoň spaním. Aj v autobuse zavnímate buddhistické tradície a reguly, keď sa pri mníchovi mení žena za muža, aby pri tomto mníchovi osoba opačného pohlavia nesedela. Čekne to ešte aj pani stewardka a môže sa ísť ďalej.

Konečne sme dorazili do China townu a vystupujeme. Ulice sú rovnako preplnené, možno ešte o trochu viac. Všade samé tuk-tuky a čo ma osobne prekvapilo, asi každých 5 metrov bolo rovnako na červeno vyzerajúce zlatníctvo. Navrhujem Sokkimu nech sa ideme do jedného pozrieť (nenápadko čakajúc, že mi možno niečo kúpi :P) Pravdupovediac v týchto veciach sa až tak nevyznám, ceny sa mi nezdajú nejako extrémne nízke, avšak je tam až tak veľa ľudí, akoby čakali v sobotu ráno na teplé rožky, takže asi na tom zlate naozaj niečo bude.

So Sokkim nám už treba nakŕmiť somárika (pozn.: môj dedko tak zvykol hovorievať, keď bol niekto už veľmi hladný) a keďže v tejto štvrti majú očividne viac zlatníctiev ako reštaurácií, než niečo schopné nájdeme, trochu to trvá. Našli sme. Pivo k rezancom, klasika a opúšťame China town (štvrť, kde majú na obaloch rok 2653). Náš nasledujúci cieľ je jasný: komplex templov Wat Pho. Samozrejme v Bangkoku máte omnoho viac takýchto buddhistických templov, avšak tento určite stojí za videnie, pretože okrem zdobených templov, príjemnej buddhistickej atmosféry tu nájdete aj najväčšieho ležiaceho Buddhu v Thajsku. Ide o 15 m vysokú a 46 m širokú ležiacu sochu Buddhu, ktorá bola postavená a umiestnená ako prvá a až potom jej bol postavený chrám v ktorom sa nachádza. Chrámy v Thajsku sú vo všeobecnosti veľmi pekné, treba tam vstúpiť vyzutý a pre slečny je potrebné zdôrazniť, že určité zahalenie pliec a nôh je potrebné. Avšak určite to tu nie je tak striktné ako na Blízkom východe, kde keď som sa opýtala na možnosť chodenia po meste v kraťasoch, bol mi opätovaný veľmi opovržlivý pohľad späť. Dokonca v jednom z hlavných chrámov v tomto komplexe majú veľmi prezieravo umiestneného chlapíka, ktorý s thajským vďačným úsmevom každej sporo odetej slečne podáva kráľovsky modrú šatku a farebnú kvetovanú polotógu na zakrytie odhalených nôh. Dokonca tieto kusy látky sú naozaj vkusné a mojim dvojičkám (ďalším polo odhaleným slečnám, ktoré dostali od chlapíka tento príma vohoz) toto oblečko veľmi pristane.

V okolí chrámov sa nachádzajú príjemné miesta na chvíľkový odpočinok, dokonca aj fontána so zeleňou pri ktorej cvaknem Sokkiho. Výzdoba sa nesie v znamení červenej kvôli oslavám nového čínskeho roku (rok opice), ktorý nastal o deň skôr, keď sme sa nachádzali ešte v Ayuthayi.

stanka_chram

Z komplexu odchádzame na pešo, netuším kam idem, v tom prípade je vždy dobré mať po ruke parťáka, ktorý to vie ;). Za západu slnka prechádzame popri veľkých bielych múroch za ktorými sa nachádza majestátny kráľovský palác, z ktorého vidíme len vežičky. Prechádzame aj okolo vchodu kde si trénujú svoju pochodujúcu techniku thajskí vojaci (nie sme si istí či sa na to môžeme pozerať, no nikto nás nevyhnal…) Po ceste riešime komu dá Sokki poslať pohľadnice, ktoré kúpil, pretože nestihol thajskú poštu a dávame tiež malé interview thajským školáčkam. Tie sa nás pýtajú aké máme počasie v našej krajine, a tak budeme ďalším číslom v nejakej školskej štatistike. Za nádherného západu slnka vstupujeme do reštaurácie, ktorá má byť mojim prekvapením a čerešničkou na torte tohto romantického dobrodružstva pre dvoch alebo keď chcete thajským shrimpom na rezancoch… J Ide o fancy reštauráciu na brehu Chao Phraya, áno dobre si pamätáte, tú rieku ktorej zakalenosť vás prinúti dávať si pozor, aby vám čo i len kvapka z nej neskončila náhodou v oku (potom by nejaký ten zákal zrejme chytilo aj vaše oko…). Avšak ten výhľad je k nezaplateniu, v okolí poletuje dron, ktorý túto nádheru sníma. Nebo práve hrá predstavenie nádherných farieb od tajomne tmavých až po zmyselne ružové odtiene. V pozadí svieti rekonštruovaný chrám a my si objednávame papájový šalát a kokosovú kari polievku s jazmínovou ryžou. Ozaj tento kulinársky skvost thajskej kuchyne som úplne zabudla spomenúť! Kari kuracie mäsko s kokosovým mliečkom robia Thajci naozaj geniálne, pri tomto jedle zabúdam, že nemám rada veľmi štipľavé jedlá. Spojenie výraznejšieho kari zjemneného kokosovým mliečkom spôsobuje, že naše chuťové poháriky sú v orgazmickej extáze. Raz darmo, takýto prítomný intenzívny okamih s nádherným výhľadom a svojou láskou pred sebou… Čo viac vám na svete chýba…:)

soki_vecera_bangkok

Dosť bolo ale romantiky! Stráviť noc v Bangkoku a neísť na žúrku? No way. A najlepšie predsa hneď na najpopulárnejšiu žúrkovaciu ulicu v Bangkoku- Khao San Road, kde sa deje všetko to smilstvo a ťažké hriechy, z ktorých sa samozrejme môžete neskôr vymeditovať v jednom z chrámov venovaných buddhovi 😉 Na hosteli sa ako správni backpackeri spakovávame a vydávame sa cez najbližší market na kvázi autobusovú zastávku na ktorej samozrejme po dvadsiatich minútach čakania v pokročilom večernom čase usudzujeme, že sa na to vyflákneme a voláme si tuk-tuk. Keď ste v Thajsku vždy sa pokúste zjednávať ceny- pôjde to verte mi J Popritom ešte zahliadnem ako bez ostychu jeden pocestný čúra do neďalekej rieky, čo ma utvrdzuje v správnosti mojej riečnej ostražitosti. Tuk- tuk nás vyhadzuje rovno pri známej ulici. Na tejto ulici zrejme naozaj môžete zažiť najbláznivejšiu noc vášho života, avšak pravdepodobne budete potrebovať nejakú tú podpornú látku. Tu sa o ich nedostatok veru nemusíte báť. My so Sokkim sme sa rozhodli pre lajtovejšiu variantu, keďže o pár hodín sa musíme vrátiť do hostela, aby sme si tak na dve hodinky pospali a vyštartovali o štvrtej ráno smer letisko. Volíme super vychytávku, ktorá by sa určite uchytila aj v našej Bratiske-milý kýblik rôznych farieb, do ktorého vám priamo na ulici namiešajú asi zo tri či štyri vodky s redbullom a nealkom, my sme skipli redbull a už len vychutnávame atmosféru.

Je tu bar na bare, pohnete sa o meter a už môžete twerkovať na úplne inú mjúzik. Okrem toho tu nájdete týpka, ktorý vás lanári na ping-pongovú šou (reálny ping-pong určite nečakajte a pre prípad, že toto čítajú aj deti si prosím vyyoutubujte, čo znamená ping-pong na thajský spôsob, nebudem to tu radšej rozmazávať). Do toho vám asi 15krát za hodinu prídu ponúknuť náramky a bužírky a taktiež zopárkrát stretnete starkého, ktorý predáva škorpiónov. Neviem čo je bizarnejšia predstava či predaj škorpiónov alebo staručký pán, ktorý by mal už odpočívať namiesto nočnej práce na najrušnejšej ulici v Bangkoku…O meter ďalej vám zase natískajú balónik do ruky, aby ste si vdýchli trošku rajského plynu. Prečo nie. Dalo by sa tu určite baviť až do rána bieleho, no náš dvojposchodový obor od Quatar Airways nepočká.

Thajsko deň#7 Tajomstvá Ayuthaye

,

Ráno sme mali famózne raňajky. Viď foto ilustráciu (toto bol raňajkový dezertík).

ranajky

Hostel vlastnila veľmi pohostinná a milá Thajka, ktorá si spravila zo svojho teenagerského syna recepčného. Ten vám veľmi rád a ochotne dokonca odnesie batožinu na izbu, čo sa v hosteli spravidla nestáva. Thajci sú naozaj pohostinní a keď sa už o vás majú postarať, tak sa postarajú ako o vlastnú rodinu. Preto naša nová mamina Thajka nabrífovala jej syna, nech nás ide odviezť ich vlastným autom k prvému templu- Wat Chai Wattanaram, ktorý bol naozaj impozantný. Impozantný nie vo veľkosti či zdobenosti, ale vo svojej neskutočnej energii a pokoji, ktoré vyžaroval. Je ráno, na okolí ešte nie je masa ľudí poskakujúcich so selfie tyčmi či zrkadlovkami a my si so Sokkim dosýta vychutnávame čaro miesta. Komplex je vystavaný z tehál a hoci bol postavený v roku 1630, na svoj úctyhodný vek je neskutočne  zachovalý.

My Európania sa teda tiež nezaprieme a fotíme kde sa dá, avšak po čase si nachádzame neďaleko miestočko s výhľadom na celý komplex a v neskutočnom pokoji (až na otravné mravce) meditujeme. Tú zvláštnu energiu týchto chrámov cítiť všade naokolo. Hovorí sa, že tieto chrámy sa stavali zámerne na energeticky významných miestach na Zemi. Z tohto úžasného miesta sa znova tuk-tukom dopravíme do mama hostel, berieme bicykle a prichádza na rad celodenná túra na bicykli po starobylých temploch krásnej Ayuthaye. … Keď jazdíme my… Videjká, fotky, doťahovačky, minibitka, prechádzky, mierna únava z tepla, pripitosť z piva, prechádzka a kúpa eurového prsteňa na tradičnom trhu, všetko je ako má byť. Do templov nemôžete vstúpiť obutí a taktiež by bolo fajn, keby tam nejdete oblečení na štýl Miley Cyrus alebo Justina Biebera.

 

bike_ayuthaya

Skúšame náš prvý nefalšovaný kokosový orech bez toho, aby bol naplnený alkoholom a musím priznať, že nám nechutí (chuť je vcelku kyslá a máme dokonca podozrenie, že je pokazený). Radšej späť k starej dobrej Bahama mama 😉 Skoro všetky temple pobehané (no prvým sme boli očarení aj tak najviac), selfie s buddhom v strome spravená, zmrzka kúpená, preľudnené centrum, kde ešte doznievali oslavy nového čínskeho roka skuknuté, fejkový kryt na ajfónik pre Sokkiho kúpený a môže sa ísť smer Bangkok.

Ešte posledná večera v našom obľúbenom rodinnom hosteli, kde sme mali veľmi chutnú papanicu (cestovinky so zaujímavou sladkastou omáčkou so shrimpami a moju si už nepamätám, ale určite si pamätám pocit chuťového uspokojenia ;)), dostávame posledné thajské namaste (kop kun ka) od našej adoptívnej thajskej maminy a môže sa ísť do centra Ayuthaye, odkiaľ nám má ísť minivan priamo do Bangkoku. Taxikár nás ešte aj odkopne na náš odvoz, aby sme náhodou tých pár metrov od miesta, kde nás vysadil a miestom, kde stáli minivany nezablúdili. Veľmi rád tiež odo mňa zoberie aj posledné doláre, keďže kurz baht- dolár hrá v jeho prospech.

Za západu slnka prichádzame do Bangkoku, ktorý je naozaj obrovský. Má skoro 8 a pol milióna tuniakov a zmestili by sa doň pomaly dve Slovenská. Už len pri príjazde do tohto mesta po diaľnici máte pocit, že vidíte diaľnice celej strednej Európy pospájané v jednej kope. Doprava v samotnom Bangkoku je naozaj riadna sranda, teda pre nás určite. Pre niekoho to môže byť samozrejme naopak hotová katastrofa. Cestu do nášho hostela máme pozretú-toto som naozaj nechala na Sokkiho (pozn.: femeňáčky dúfam toto prehliadnu, ale chlapi majú naozaj dobrý zmysel pre orientáciu) a prvé zvýšenie adrenalínu v krvi nastáva, keď na obrovskom kruháči pri Victoria station vidíme číslo nášho autobusu, ktorý nám práve odchádza. Žiadne strachy, sme v Bangkoku a toto nie je žiaden problém. Okrem toho, že sú Thajci veľmi pohostinní tak sú aj poriadni blázni a slovné spojenie bezpečnosť nadovšetko je v ich prípade asi synonymom irónie. Len čisto reflexne sa zdvihli naše paže na znamenie, že práve v tom autobuse chceme sedieť a šofér s tým očividne nemá žiadny problém. V strede rušného kruháča nám pribrzďuje a my naskakujeme do autobusu, ktorý je aj pri česko-slovenskej socialistickej Karose veteránom. Čo ma hneď prvé udivuje je, že žena v stredných rokoch s moderným trblietavým tak trochu diskofilným kovovým puzdrom zberá od ľudí peniaze a potom si sadá priamo za šoféra na akúsi žinenku, ktorá sa nachádza v priestore za ním. Vystupovanie je taktiež zaujímavé, znova jemné pribrzdenie, no predtým zazvonenie, aby sa to pribrzdenie vôbec uskutočnilo (načo zastavovať, tým sa stráca príliš veľa času…) a môže sa vystupovať. Ako neskôr zistíte- jazdiť v tak preplnenom meste nie je sranda zakaždým, keďže pár stovák metrov viete ísť aj dobrú hodinu. Mali by ste sa teda vybaviť pevnými nervami alebo si poriadiť skúter, najlepšie bez prilby a medzi seba s manželom narvať ešte svoje dve malé deti (rovnako bez prilby) a ísť brázdiť Bangkokom po medzi desiatky áut. Taktiež sa vám možno zíde aj rúška na ústa kvôli smogu. Konečne sme dorazili na miesto odpočinku- samozrejme iba toho nočného. Mali sme na pláne so Sokkim ísť ešte omrknúť jeden trh neďaleko nášho hostela, ale ja som to už nedávala. Izba bola veľmi fajn, vyzerala skoro ako hotelová a kúpeľňu so záchodom sme mali rovno v izbe asi takým štýlom, že som si mohla otvoriť drevenú okenicu na stene a vidieť priamo Sokkiho robiac veci, ku ktorým si aj kráľ musí dôjsť na pešo. Tento pohľad by som možno oželela 😛 Dáme spršku a dostávam od Sokkiho veľmi príjemnú masáž pri ešte príjemnejšej muzičke, až dokým sa Spotify neprepne sám na nejakú sado maso Rihannu 😀 Nevadí, sranda musí byť. Dobrú noc Bangkok!

buddha_ayuthaya

Thajsko deň #6 Road to Ayuthaya

,

Ráno je plán jasný. Šantíme ešte na pláži a užívame posledné okamihy pri mori, balíme švestky a nasadáme na náš obľúbený songthaew. Teda aspoň ja.  V taxíku sme nasáčkovaní ani neviem koľkí plus batožina (určite spĺňame všetky bezpečnostné predpisy) a Sokkimu už miesto na sedenie akosi nezvyšuje. Pre taxikára ani pre Sokkiho žiaden problém. Tichá dohoda státia na stupienku trištvrte telom von z taxíka a držaním sa hornej lišty taxíka bola uzavretá a ideme si. Máme namierené na spot odkiaľ odchádzajú trajekty na pevninu do Tratu.

Tento deň je čisto tranzitný, pretože sa potrebujeme dostať do Ayuthaye- niekdajšieho hlavného mesta Siamskej ríše, ktorá existovala od 14 do 18 storočia. Ayuthaya sa nachádza asi tak 80 km severne od Bangkoku a pri thajských cestách to trvá vyše hodinu kým sa tam dostanete.

Pri ceste do Ayuthaye je najprv potrebné sa dostať do Bangkoku. Najlepšie spojenia do Bangkoku vám opäť idú z autobusovej stanice z Tratu. Keď sa dostanete trajektom z ostrova na pevninu, aj priamo odtiaľto je možný spoj do Bangkoku, avšak ide o autobus, ktorý býva hneď vybookovaný a chodí max. dvakrát za deň.

S týmto poznaním berieme teda taxík do Tratu a z tratskej stanice nám okamžite (Sokki sa skoro ani vycikať nestihol) ide bus do Bangkoku za 275 bahtov, čo je v prepočte necelých 7 eur.

Cestovanie so mnou ide vcelku smoothly, čo je po storke s batožinou zabudnutou v taxíku a mobilom vypadnutým v ďalšom taxíku celkom príjemnou zmenou. Sme v minivane aj s ďalšími Thajcami, pretože je to vcelku obľúbený spôsob prepravy aj pre domácich. Jedna Thajka si dokonca zo Sokkiho ramena spravila vankúšik. J

Ide o približne päťhodinovú jazdu, ale aj tak šofér usúdil, že si treba dať prestávku na poobedňajší obed. Na Thajsku je super, že sa nestane, aby ste nenašli nejakú prevádzku s jedlom. Či už ide o veľký trh, stánok, motorest, obchod alebo pumpu, vždy niečo nájdete. Také jedno stanovište s jedlom na otvorenom priestranstve náš šofér zrovna našiel. My ideme na wecká, ktoré sú blízko poľa a spoločné umývadlá rovno na čerstvom vzduchu, načo strechu. Óo áno téma weciek je nanajvýš dôležitá, tú som ešte nespomínala. Tak na utieranie sa toaleťákom na wc v Thajsku zabudnite. Pripravte sa na hadicu s ktorou si „vystriekate“ intímne partie a potom zľahka osušíte. Ide o to, že by sa malo do wecka dostať toaletného papieru v čo najmenšej možnej miere, respektíve vôbec, pretože použité útržky by ste mali zahodiť do koša, ktorý je vždy vedľa. Ja som teda mala zabrízganý s prepáčením celý hajzel fekálnou vodou, pretože namieriť správne hadicu nie je až také jednoduché ako sa na prvé čítanie môže zdať. Takže s týmto štýlom údržby samej seba po vykonaní potreby som rýchlo prestala a vrátila sa pekne krásne k európskej klasike. No vraví sa, že tento spôsob je oveľa viac hygienickejší ako náš európsky. Choďte si to určite vyskúšať a posúďte sami.

Na pumpách je to dokonca ešte väčší old school, pretože tam nemáte dokonca splachovanie vôbec, ale len misku alias naberačku a priestor pre vodu, ktorú sami naberáte do misky a tak „spláchnete“. Aspoň máte pocit, že ste si odrobili použitie wecka.

Takže jazda sa blíži ku koncu a konečná je v Bangkoku pri Victoria station, keďže odtiaľ treba prestúpiť do Ayuthayi. Práve sa pozeráte na naše zdarné vystúpenie pri Victoria station J Ale sme krásni, čo?!

cesta_tuktuk

Obchádzame s kľudom Angličana tri šóry ľudí, ktorí na niečo čakajú a potom sa už s menším kľudom zaraďujeme do jednej z nich, keďže sme zistili , že práve tu sa čaká na autobusy do starobylého mesta a niekdajšieho centra Siamskej ríše. Cesta Bangkok- Ayuthaya trvá asi tak hodinku- nestihneme pozrieť ani dva diely nášho obľúbeného seriálu Homelandu a už nám kričí niekto spredu, koho nie je ani poriadne vidieť, aby sme vystupovali. Takže vo večerných hodinách konečne po niekoľko hodinovej ceste (rátajúc cestu až z Ko Changu) prichádzame do Ayuthaye. Teda v centre to určite nevyzerá ako niekdajšie kráľovstvo, miesto plné templov, kde sa kedysi stáročia meditovalo. Na to, že je pokročilý večerný čas je mesto ešte stále plné ľudí. Na tomto mieste prvýkrát zažívam, čo to znamená skutočný smog v meste a moje pľúcka majú tiež prvýkrát trošku respiračné problémy. Snáď každých päť metrov je na ulici týpek, ktorý smaží nejaké kúsky pofidérneho mäsa na ich „gasoline“, ktorej výpary sa okamžite vedia dostať k vašim čuchovým bunkám. To teplo, vlhkosť a primiešaná gasolina mi spôsobujú pocit, že moje pľúca sú zovreté a nemajú sa ako nadýchnuť. Ešteže je tam Sokki, ktorý mi môže dať dýchanie z úst do úst. Zháňame odvoz k nášmu hostelu, ktorý je veľmi blízko jedného z templov patriaceho do kráľovského komplexu. Pristavujeme sa pri tuk-tukoch- ďalšiemu druhu mini taxíku. Cenu najprv ponúknu vystrelenú, no vedzte, že vždy sa dá vyjednať lepšia, minimálne o 50 bahtov. V rámci Ayuthaye sa viete dostať všade do 100 bahtov. So Sokkim hráme, že je to drahé a že pôjdeme radšej pešo, hoci je to asi 4 kilometre a so všetkými našimi ruksakmi a vecami unavení po ceste, tajne dúfam, že taxikár bude o nás ešte bojovať. A dobrá správa je, že bojuje a vydealovali sme lepšiu cenu. Dokonca ideme tuk-tukom, ktorý má svoj swag plus repráky do ktorých nám mladý chalan pustil aj nejakú tú muzičku. Prichádzame k nášmu hostelu, lúčime sa s tuk-tukárom a ideme sa zacheckovať. Naša izba je presklená výkladná skriňa, ktorej dvere sú vlastne aj okná zároveň. Zastierame závesy a ďalej mládeži neprístupné. Bru.