city break

Barcelona na dva a pol dňa s RynanAir a AirBnB

,

Takto sme si užili Barcelonu na tri dni počas ďalšieho našeho city-breaku. Letenky kúpené dopredu cez RyanAir, ubytko na poslednú chvílu cez AirBnB 🙂 Klasický travel set. Opäť raz Barcelona nesklamala a doniesli sme si so sebou okrem zážitkov aj deku od inda z pláže, ktorý šikovne využil to, že sme došli nepripravení turisti.

 

Na mape na spodu sme vyznačili miesta, kde sme sa pohybovali a či sa oplatí ich navštíviť 🙂

 

 

Mapka kde sme sa pohybovali a čo sme stihli kuknúť.

Olá Roma volá alebo ako na dva dni v Ríme

,

Nebojte sa, až tak zle na tom z geografie nie som, aby som si myslela, že Rím je v Španielsku 😉 Rím je ako stvorený na víkendový trip. Samozrejme, že sa v tejto skvostnej perle apeninského polostrova dá stráviť hoci aj týždeň či celý život, no toľko odvahy sme so Sokkim zatiaľ nenabrali a vybrali sme sa do Ríma iba na 1,5 dňa. No poviem Vám, že aj za tento čas si viete pozrieť úžasné dych vyrážajúce historické pamiatky pri ktorých zaplesá srdiečko aj absolútnemu nehistorikovi. Aby váš trip prebehol bez ujmy na zdraví vášho či v horšom prípade toho partnerovho, skúste svojmu partnerovi dôrazne vysvetliť, aby prišiel na letisko v čas ktorý ste sa dohodli. Potom čo mi Sokki zdvihol adrenalín priamoúmerne stúpajúc s predlžujúcim sa meškaním jeho osoby si to vyžehlil prinesením dobrého ham. Následne som mu nemohla vyčítať už ani to meškanie, keďže ohlásili hodinové meškanie lietadla 😀 Do Ríma (konkrétne na letisko Ciampino) vám veľmi pohodlne letí spoločnosť Ryanair a ako všetci dobre vieme, keď ušetríš zotri piatkové prepité večery, máš na spiatočnú letenku ;). Keďže náš let meškal, aj na letisko pri Ríme sme sa dostali až po polnoci a zmeškali sme posledný bus, ktorý šiel do Ríma. Počkať, nezmeškali! Blázniví Taliani príjemne prekvapili a zrazu sa pri letisku objavil neskorý bus spoločnosti od ktorej sme kúpili dopredu online lístky. Jedna malá rada do cestovateľského života: už dvakrát za sebou sa mi stalo, že som spoj po lete ktorým som sa mala dostať do cieľovej destinácie nestihla a dopredu online zakúpený lístok mi bol na dve veci… Možno stojí za zváženie (berúc do úvahy, že meškanie lietadla nie je paranormálny jav), kúpiť si lístok až u šoféra alebo si zakúpiť lístok online, nie na konkrétny čas, ale s flexibilným odchodom. Na hotel blízko pri Termini stanice sme došli asi o druhej ráno a hor sa spinkať nech sme ready na rímskej dobrodružstvá.. Ako som si hneď ďalšie ráno uvedomila stanica Termini je naozaj dôležitý pulzujúci uzol Ríma, kde sa to Talianmi, návštevníkmi Ríma ale aj pofidérnymi sprevádzačmi doslova hemží. Taký jeden sa nás (rozumej mali sme trošku zmätené tváre prvovisitorov- nie, nie je to geologický pojem) pokúšal zaviesť  do extrémne schovávaného turistického centra do ktorého sme si išli po Romapass. Bol milý, no nezabudol si vypýtať peniažky a po chvíli, odmietnutí paňou pri okienku sme šli to správne turistické centrum o pár eur ľahší hľadať na vlastnú päsť. Stanica Termini má ozaj veľa zákutí, no našťastie sme sa k našim Romapassom dostali. Je to veľmi dobrý tip na ušetrenie peňazí aj nervov. Romapass  sa dá zakúpiť na rôzne dlhé časy v závislosti od dĺžky vášho tripu. My sme zvolili voľbu Romapass 48 hodín za 28 eur a mali ste v ňom veľmi výhodný balík! Akékoľvek prvé múzeum čo ste si vybrali bolo zadarmo (v našom prípade to bolo staré dobré Colosseum) a potom ste si mohli frčať na rímskej MHDčke a metre po celé dva dni bez obmedzení. No nekúp to.

Pri návšteve must-see ako sú Colosseum, Bazilika sv.Petra či vatikánske múzeá jednoznačne odporúčame kúpiť si lístok dopredu s tzv. možnosťou „preskoč si lajnu“ alebo oficiálne („skip the line“), ktorá ti s priplatením pár eur ušetrí hodiny a hodiny čakania v zástupe vytrvalcov na lístok. Radšej môžeš stráviť tento čas behaním po talianskych kaviarničkách, výborných reštauráciách či kvalitných obchodoch, kde majú samé SALDI 🙂 .

Ako sa správne hovorí všetko zlé je na niečo dobré a aj keď nám jeden deň pršalo, vďaka daždivému počasiu sme ochutnali veľmi chutnú taliansku kuchyňu za úplne lacný peniaz. Ako? Keby nebolo škaredého počasia asi len ťažko by sme zašli na niečo pod zub do obyčajného obchodu Carrefour, ale hlad a dážď nás donútil… Príjemne nás prekvapila možnosť kúpy čerstvých lasagní či pravej talianskej pizze. Tiež sme do košíka prihodili aj mini vínka v téglikoch (nie, nebola tam vodka ako na SlovenskuJ), ktoré boli aj napriek jednoduchšiemu baleniu veľmi chutné. Preslávenú taliansku kuchyňu a jej lacnejšiu verziu, sme si vychutnali dokonca priamo v obchode, keďže tam mali zopár stoličiek a aj mikrovlnku na prihriatie. Sokolovci boli najedení a hneď spokojnejší 🙂 Na druhý deň nemohlo chýbať príjemne hrejúce slniečko, impozantný Vatikán, dych berúce Forum Romanum staré viac ako dve tisíc rokov s výhľadom na Colosseum, pravé talianske presso či jeden kopček zmrzky (ktorý v Taliansku automaticky znamená dva veľké kopčeky) i keď bol február. Taliani sú predsa len pôžitkári a vedia ako si užívať život: preto Roma volá niekedy opäť znova a tentokrát na dlhšie!

Pozrite si ako to celé prebiehalo:

p.s. pre nadšencov plánovania tu nechávame naše linky ako sme to celé dali dokopy:

letenky: http://www.ryanairletenky.sk/?ryanair

romapass: http://www.romapass.it/p.aspx?l=en&tid=8

shuttlebus: http://www.sitbusshuttle.com

skip the line Vatican: https://www.viator.com/tours/Rome/Skip-the-Line-Vatican-Museums-Walking-Tour-including-Sistine-Chapel-Raphaels-Rooms-and-St-Peters/d511-3731VATICAN

ubytko:https://www.booking.com/hotel/it/residenza-praetoria.sk.html?aid=304142;label=gen173nr-1FCAEoggJCAlhYSDNiBW5vcmVmaM0BiAEBmAEiuAEHyAEN2AEB6AEB-AELqAID;sid=8f32f9fd1f66698d97e5f529ef3c923d

užitočné appky:

Trips od Google: https://get.google.com/trips/

fontana di trevi

Thajsko deň#9 Road to Qatar

,

Berieme všetky švestky, vraciame sa na hostel, dávame dvojhodinového šlofíčka a po veľmi skorej jazde taxíkom sa ocitáme na stanici z ktorej nám má ísť vlak priamo na letisko. To, čo tu vidíme určite stálo za fotodokumentáciu, ktorú prikladám nižšie:

rano_metro

 

 

Plné pracovné nasadenie ako vidíte. Je veľmi skoré ráno, pre niekoho ešte hlboká noc a stanicu nám  otvoria asi až o pol hodinu. To sme sa dozvedeli však až po zjave totálneho úľaku, ktorý sme zrejme spôsobili tej tete napravo. Tá sa totižto po našom príchode na staničné poschodie zobudila a asi dobrých 15 sekúnd nevedela vytvoriť súvislú vetu. Po asi 30tom zajaknutí, sa kolegyňka tohto hlbokého spáča spamätala rýchlejšie a zachránila ju odpovedaním na našu otázku, kedy ide vlak na letisko. Ja ako zástanca kvalitného a dostatočného spánku dávam týmto pracovníkom palec hore! Spánku zdar J

O nejaký ten čas sa ocitáme opäť na mieste činu- miesto pri toaletách na Bangkockom letisku, kde sme nechali našu zelenú pack fóliu ako súčasť nášho socio pokusu, ktorý má negatívny záver, keďže žiadna fólia po siedmich dňoch nášho thajského spoznávania už na mieste samozrejme nie je.

qatar_market

Let je príjemný, ako inak veď sa o nás stará Quatar Airways. Opäť sa dostávame na ultra luxusné letisko v Dohe. Aj tentokrát tam máme opäť prespať tolerujúc chrápanie Indov. Naviac sme reálne konfrontovaní s rozdielnou kultúrou a regulami Blízkeho východu, keď k nám zamestnanec stravovacieho zariadenia na letisku, kde so Sokkim práve papáme príde povedať, že sa máme schladiť a nebyť na sebe tak nalepení. Samozrejme povedal to rezervovanejšie…Toto nie moc príjemné ohriaknutie prejavov lásky ženy a muža bolo trošku „spríjemnené“ možnosťou 3 hodinovej exkurzie po hlavnom meste organizovanou leteckou spoločnosťou. To je pre nás jediná možnosť ako dostať krátkodobé víza a vypadnúť z letiska. Máme milého sprievodcu, ktorý nám hovorí o Quatare (o ktorom som pravdupovediac veľa toho nevedela) naozaj zaujímavé fakty. Kataráncov je asi niečo cez 200 tisíc a ostatok sú expati (približne 70 %). Stať sa Kataráncom, ak ste sa tu nenarodili je extrémne náročné, ale keby ste sa náhodou narodili pod šťastnou hviezdou a Kataráncom ste, jak sa hovorí máte vystaráno. Školy, zdravotníctvo, energie všetko zadarmo. Samozrejme počítajte s obmedzeniami oblečenia pre ženy. Sú síce zahraničiu otvorení, ale odtiaľ potiaľ. Hijab síce mať nemusíte, avšak na kraťase zabudnite. Opicu by ste tu určite takú silnú ako v prípade noci strávenej na Khao Sane v Bangkoku určite nemali, keďže alkohol je tu povolený iba v 5 hviezdičkových hoteloch a je extrémne drahý. Potom dáva zmysel tá hŕba ľudí postávajúcich po cestách a na parkoviskách v piatok večer s prázdnymi rukami, poprípade v rukách majú iba telefóny na pustenie ich obľúbenej hudby. More tu má krásne modro-azúrovú farbu, všetko je tu veľmi čisté a až monkovsky usporiadané. Darmo: sme v jednom z najbohatších štátov sveta. Sú tu aj luxusné mrakodrapy, no my mierime na známy quatarský pravý bazár. Niečo úžasné! Myslím, že by sme so Sokkim našli hneď desať rozdielov medzi marketom v Bangkoku a týmto. Tie parfumy a opojná vôňa korenín, orientu. Sokki je vo svojom živle J A ja spolu s ním, určite sa na Blízky východ ešte vrátime! Má to svoje neopísateľné čaro…

stanka_arabka

Thajsko deň#8 Bangkok

,

Dobré ráno Bangkok! Vydávame sa na cestu k slávnemu bangkokskému fresh marketu a neskôr k buddhistickému komplexu templov Wat Pho. Aby sme sa tam dostali, musíme sa dostať do úplne inej časti Bangkoku, ktorý je obrovský, a preto využívame pomerne rýchly spôsob prepravy po vode. Keď píšem vodu, mám na mysli bangkokskú rieku Chao Phraya, v ktorej by ste s najväčšou pravdepodobnosťou nechceli skončiť. Dávame si veľký pozor, aby sa táto riečna kvapalina nedostala do kontaktu s našou pokožkou, inak by sme celkom oprávnene mohli očakávať ekzém.

Táto rieka je naozaj špinavá a radšej si nepredstavujete, čo všetko môže v nej plávať. Kúsok od hostela tečie spomínaná čisťučká rieka po ktorej sa každú chvíľu dopraví k mólu loď, ktorá je farebne odlíšená, aby človek vedel, ktorým smerom v rámci Bangkoku ide. Nie sme si istí na ktorú loďku nastúpiť a jeden dedko ktorý vypravuje ľudí na tieto lode nás na Thajsko veľmi prekvapujúcim nepríjemným spôsobom vyženie, nech nestojíme na móle. Keď sa ho pýtame na ktorú loď máme nastúpiť odvrkne nám a je to čisto na nás, nájsť tú správnu. Na prvýkrát to nevydalo, a preto sa poslušne vraciame k obchodíkom, nech nestojíme na móle a čakáme na ďalšiu príležitosť. Konečne sme naskočili na tú správnu a už si to pádíme po širočiznej špinavej rieke. Do cieľa prichádzame naozaj rýchlo a vystupuje saa. Zastávku z ktorej nám ide bus nachádzame celkom rýchlo, avšak autobusu, ktorý potrebujeme nieto. Kašleme na to a ideme na brunch. Trošku raňajšieho blúdenia po divokých cestách Bangkoku, až sa dostávame k známemu fresh marketu. Predierame sa cez nespočetný bangkocký národ, cez zhusťujúci sa bangkocký smog a do tretice všetko bangkocké- nespočetne veľa elektrických káblov, ktoré sa randomne preplietajú nielen nad vami, ale aj na dosah ruky malého dieťaťa popri zábradlí na moste. Nezabúdaj na thajskú mantru spomenutú vyššie v rozprávaní- safety first ;). Inak jediné, čo bolo na fresh markete fresh, bol zrejme iba jeho názov, pretože vzduch v jeho okolí to rozhodne nebol.

bangkok_market

Wau, ak sa niekedy vypravíte na cestu do exotického Thajska, prosím neobíďte tento market. Nájdete tu veci, ktoré zanechajú vo vašom vnútri určite obohacujúce zážitky po zvyšok vášho života. Prasačie hlavy za 55 bahtov, chrústiky, chrobáčiky od výmyslu sveta pripravené na rôzne spôsoby, rozpárané žabacie brušká a ich vnútornosti, rybie kreatúry, len tak si tečúca krv, mäso na pultoch bez kúska ľadu či iného spôsobu chladenia a mnoho ďalšieho… Úsmevný bol tiež pohľad na zeleninu, ktorá síce hrala sýtymi farbami, avšak myšlienku na jej čerstvosť ste zahnali pohľadom na výfukové plyny, ktoré na túto zeleninu prúdia z desiatok skútrov, ktoré sa trhom preháňajú. Ružové vajíčka, polievky v sáčkoch, mäso na všakovaké spôsoby, morské potvory, korytnačky, zasvinená nádoba v ktorej sa v hnedej tekutine máčali neidentifikovateľné objekty (samozrejme určené na predaj), to všetko vám vie ponúknuť tento unikát. My natáčame svoje dojmy, pocity na kamerku, kúpime jediteľné sladkosti v jednom z obchodov a pádíme do čínskej štvrte. To sme ešte nevedeli, že fungujúcou dopravou by sme sa tam dostali zrejme za 15-20 minút, tou thajskou si vyhraďte tak niečo vyše hodinky. Tiež choďte do ich autobusov veľmi ospalí, aby ste čakanie mohli prečkať aspoň spaním. Aj v autobuse zavnímate buddhistické tradície a reguly, keď sa pri mníchovi mení žena za muža, aby pri tomto mníchovi osoba opačného pohlavia nesedela. Čekne to ešte aj pani stewardka a môže sa ísť ďalej.

Konečne sme dorazili do China townu a vystupujeme. Ulice sú rovnako preplnené, možno ešte o trochu viac. Všade samé tuk-tuky a čo ma osobne prekvapilo, asi každých 5 metrov bolo rovnako na červeno vyzerajúce zlatníctvo. Navrhujem Sokkimu nech sa ideme do jedného pozrieť (nenápadko čakajúc, že mi možno niečo kúpi :P) Pravdupovediac v týchto veciach sa až tak nevyznám, ceny sa mi nezdajú nejako extrémne nízke, avšak je tam až tak veľa ľudí, akoby čakali v sobotu ráno na teplé rožky, takže asi na tom zlate naozaj niečo bude.

So Sokkim nám už treba nakŕmiť somárika (pozn.: môj dedko tak zvykol hovorievať, keď bol niekto už veľmi hladný) a keďže v tejto štvrti majú očividne viac zlatníctiev ako reštaurácií, než niečo schopné nájdeme, trochu to trvá. Našli sme. Pivo k rezancom, klasika a opúšťame China town (štvrť, kde majú na obaloch rok 2653). Náš nasledujúci cieľ je jasný: komplex templov Wat Pho. Samozrejme v Bangkoku máte omnoho viac takýchto buddhistických templov, avšak tento určite stojí za videnie, pretože okrem zdobených templov, príjemnej buddhistickej atmosféry tu nájdete aj najväčšieho ležiaceho Buddhu v Thajsku. Ide o 15 m vysokú a 46 m širokú ležiacu sochu Buddhu, ktorá bola postavená a umiestnená ako prvá a až potom jej bol postavený chrám v ktorom sa nachádza. Chrámy v Thajsku sú vo všeobecnosti veľmi pekné, treba tam vstúpiť vyzutý a pre slečny je potrebné zdôrazniť, že určité zahalenie pliec a nôh je potrebné. Avšak určite to tu nie je tak striktné ako na Blízkom východe, kde keď som sa opýtala na možnosť chodenia po meste v kraťasoch, bol mi opätovaný veľmi opovržlivý pohľad späť. Dokonca v jednom z hlavných chrámov v tomto komplexe majú veľmi prezieravo umiestneného chlapíka, ktorý s thajským vďačným úsmevom každej sporo odetej slečne podáva kráľovsky modrú šatku a farebnú kvetovanú polotógu na zakrytie odhalených nôh. Dokonca tieto kusy látky sú naozaj vkusné a mojim dvojičkám (ďalším polo odhaleným slečnám, ktoré dostali od chlapíka tento príma vohoz) toto oblečko veľmi pristane.

V okolí chrámov sa nachádzajú príjemné miesta na chvíľkový odpočinok, dokonca aj fontána so zeleňou pri ktorej cvaknem Sokkiho. Výzdoba sa nesie v znamení červenej kvôli oslavám nového čínskeho roku (rok opice), ktorý nastal o deň skôr, keď sme sa nachádzali ešte v Ayuthayi.

stanka_chram

Z komplexu odchádzame na pešo, netuším kam idem, v tom prípade je vždy dobré mať po ruke parťáka, ktorý to vie ;). Za západu slnka prechádzame popri veľkých bielych múroch za ktorými sa nachádza majestátny kráľovský palác, z ktorého vidíme len vežičky. Prechádzame aj okolo vchodu kde si trénujú svoju pochodujúcu techniku thajskí vojaci (nie sme si istí či sa na to môžeme pozerať, no nikto nás nevyhnal…) Po ceste riešime komu dá Sokki poslať pohľadnice, ktoré kúpil, pretože nestihol thajskú poštu a dávame tiež malé interview thajským školáčkam. Tie sa nás pýtajú aké máme počasie v našej krajine, a tak budeme ďalším číslom v nejakej školskej štatistike. Za nádherného západu slnka vstupujeme do reštaurácie, ktorá má byť mojim prekvapením a čerešničkou na torte tohto romantického dobrodružstva pre dvoch alebo keď chcete thajským shrimpom na rezancoch… J Ide o fancy reštauráciu na brehu Chao Phraya, áno dobre si pamätáte, tú rieku ktorej zakalenosť vás prinúti dávať si pozor, aby vám čo i len kvapka z nej neskončila náhodou v oku (potom by nejaký ten zákal zrejme chytilo aj vaše oko…). Avšak ten výhľad je k nezaplateniu, v okolí poletuje dron, ktorý túto nádheru sníma. Nebo práve hrá predstavenie nádherných farieb od tajomne tmavých až po zmyselne ružové odtiene. V pozadí svieti rekonštruovaný chrám a my si objednávame papájový šalát a kokosovú kari polievku s jazmínovou ryžou. Ozaj tento kulinársky skvost thajskej kuchyne som úplne zabudla spomenúť! Kari kuracie mäsko s kokosovým mliečkom robia Thajci naozaj geniálne, pri tomto jedle zabúdam, že nemám rada veľmi štipľavé jedlá. Spojenie výraznejšieho kari zjemneného kokosovým mliečkom spôsobuje, že naše chuťové poháriky sú v orgazmickej extáze. Raz darmo, takýto prítomný intenzívny okamih s nádherným výhľadom a svojou láskou pred sebou… Čo viac vám na svete chýba…:)

soki_vecera_bangkok

Dosť bolo ale romantiky! Stráviť noc v Bangkoku a neísť na žúrku? No way. A najlepšie predsa hneď na najpopulárnejšiu žúrkovaciu ulicu v Bangkoku- Khao San Road, kde sa deje všetko to smilstvo a ťažké hriechy, z ktorých sa samozrejme môžete neskôr vymeditovať v jednom z chrámov venovaných buddhovi 😉 Na hosteli sa ako správni backpackeri spakovávame a vydávame sa cez najbližší market na kvázi autobusovú zastávku na ktorej samozrejme po dvadsiatich minútach čakania v pokročilom večernom čase usudzujeme, že sa na to vyflákneme a voláme si tuk-tuk. Keď ste v Thajsku vždy sa pokúste zjednávať ceny- pôjde to verte mi J Popritom ešte zahliadnem ako bez ostychu jeden pocestný čúra do neďalekej rieky, čo ma utvrdzuje v správnosti mojej riečnej ostražitosti. Tuk- tuk nás vyhadzuje rovno pri známej ulici. Na tejto ulici zrejme naozaj môžete zažiť najbláznivejšiu noc vášho života, avšak pravdepodobne budete potrebovať nejakú tú podpornú látku. Tu sa o ich nedostatok veru nemusíte báť. My so Sokkim sme sa rozhodli pre lajtovejšiu variantu, keďže o pár hodín sa musíme vrátiť do hostela, aby sme si tak na dve hodinky pospali a vyštartovali o štvrtej ráno smer letisko. Volíme super vychytávku, ktorá by sa určite uchytila aj v našej Bratiske-milý kýblik rôznych farieb, do ktorého vám priamo na ulici namiešajú asi zo tri či štyri vodky s redbullom a nealkom, my sme skipli redbull a už len vychutnávame atmosféru.

Je tu bar na bare, pohnete sa o meter a už môžete twerkovať na úplne inú mjúzik. Okrem toho tu nájdete týpka, ktorý vás lanári na ping-pongovú šou (reálny ping-pong určite nečakajte a pre prípad, že toto čítajú aj deti si prosím vyyoutubujte, čo znamená ping-pong na thajský spôsob, nebudem to tu radšej rozmazávať). Do toho vám asi 15krát za hodinu prídu ponúknuť náramky a bužírky a taktiež zopárkrát stretnete starkého, ktorý predáva škorpiónov. Neviem čo je bizarnejšia predstava či predaj škorpiónov alebo staručký pán, ktorý by mal už odpočívať namiesto nočnej práce na najrušnejšej ulici v Bangkoku…O meter ďalej vám zase natískajú balónik do ruky, aby ste si vdýchli trošku rajského plynu. Prečo nie. Dalo by sa tu určite baviť až do rána bieleho, no náš dvojposchodový obor od Quatar Airways nepočká.