vecerna plaz

Konečne sme dorazili do našej cieľovej destinácie v ktorej máme stráviť celkovo 3 dni. Ale bez malého háčika by to predsa nebolo ono. V absurdite pokračujeme, pretože sme prišli príliš skoro. Check in v Paddy´s Palms Resort máme až o druhej poobede a dovtedy máme ešte niekoľko hodín. Keďže vyzeráme ako ťažký potrat morskej sasanky, očné viečka by sme si potrebovali podoprieť sirkami a celkovo sme riadne vyšťavení (po dvoch dňoch nonstop cestovania), dostali sme skvelý nápad zložiť sa na lehátka pri hotelovom bazéne. Zaspávame ako malé čerstvo nakojené bábätká. Pravidelne sa zobúdzam na neskutočný vietor, ktorý ohromne kníše s palmami a tie vyzerajú, že na nás každú chvíľu spadnú. Keďže už dobiedzam za tetuľou z recepcie po druhýkrát či našu izbu nemôžu upratať ako prvú, nech sa tam môžeme konečne nasťahovať, s radosťou mi na tretíkrát oznamuje, že naša izba je pripravená. Zozbierame v sebe posledné zostatkové sily a doplazujeme sa do postele. Hotelová izba je štandardná, v pomere k cene to bol veľmi výhodný deal a ešte nás na posteli privítalo aj srdiečko, vyrobené z uterákov a dozdobené lupeňmi kvetov.

Na čo sa treba v Thajsku pripraviť sú celkom nepraktické kúpeľne. Prekvapí vás v nich miniatúrny dizajnovo zúbožený bojlerík a náš sprchovací kút konkrétne pripomínal sprchy vo väzení kde sa neradno zohýbať po mydlo…Však to poznáte… Aby sme mohli ďalej fungovať a objavovať krásy spolu s inotajmi tohto ostrova, ktorý v preklade znamená ostrov slonov, dávame si so Sokkim asi hodinový šlofíček. Po šlofíčku sa púšťame do biologického pokusu, kedy na parapetu balkóna pokladáme negustiózny cookie, ktorý nám dala teta z Bangkoku- Beam staršia, pretože my ho určite už nezjeme. Predstavte si sladké pečivko v ktorom čakáte dobrú sladučkú náplň či džemík a vy zacítite stuchnutého tuniaka. Mňamy. Budeme sledovať, či je cookie až tak zlý, že ho nebudú chcieť ani thajské vtáčiky. Nechávame zatiaľ tuniakové pečivko pečivkom a konečne vyrážame do ulíc. Inak pripravte sa počas pobytu v Thajsku na zopár menších šokov. Prvým z nich bol fakt, že ako správni Slováci, ktorí naklusali na pumpu, že si kúpia pivo, sme zostali zaskočení, keď nám slečna pri pokladni pivo odmieta nablokovať, keďže pivo je možné kúpiť až po piatej večer. Zažila som už všelijaké zákazy, napríklad maltský, kde si pivo nemôžte zobrať na pláž ani cez deň, ale takýto by pri štamgastoch na Slovensku veru dlho nepochodil. Nabudení očakávaniami a osviežujúcou sprchou sa vydávame na našu prvú zastávku- White sand beach. Ide o dlhú najrušnejšiu pláž na Ko Changu. Ako sme neskôr zistili, všetky pláže na ostrove sloníkov sú vcelku úzke s pozvoľným vstupom do mora, kde si musíte pekne pokráčať, aby ste sa dostali do hĺbky vhodnej na plávanie. Zato môže byť vaše lehátko 3 kroky od vody a teplota mora- Thajského zálivu (kedysi Siamského) je mega aj vo Februári. Nemusíte prechádzať tou teplotnou šokovou tortúrou, kedy len ponorenie sa do vody je výzva. Zvečerievalo sa a my sme so Sokkim našli príjemnú reštiku, kde sme si dali naše prvé pravé thajské rezance. Veľmi často ich podávajú s vajíčkom a arašidmi postrúhanými na vrchu či s obľúbenými shrimps. Čo nás príjemne prekvapuje je, že čašníci rozkladajú stoly a prestierajú ich priamo na pláži, kde až gýčovo romanticky môžete so svojou láskou pozorovať nádherný západ slnka nad obzorom a tiež zažiť pravé thajské BBQ.

Opodiaľ sa nestavali len reštauračné stoly, ale aj stoly pre beach market, ktorý tam za pár desiatok minút pri západe slnka vyrástol. Už tu sa dala badať thajská exotickosť nielen pláží, ale i kuchyne a thajského zmýšľania. Mohli ste tu vidieť všakovaké veci. Mäso hneď vedľa ovocia, neidentifikovateľné kúsky pravdepodobne niečoho jedlého zabalené v sáčkoch, rovnako aj polievky zabalené do sáčkov. Market sme celý obehli, riadne dobre sa napapali- mali sme famózne sushi v prepočte asi iba za euro. Ďalej si počúvame thajské One direction a smerujeme k jednému baru, ktorý má na pláži mini típí s vankúšmi a stolmi, kde si môžete urobiť maximálne pohodlie a trebárs si zafajčiť aj shishu (na tú sme my nemali už dosť bahtov :D). Peniažky nám ale vystačili na dobré dva drinčíky pri ktorých sme natočili virtuálny pozdrav domov. Doma dobre, na cestách ešte lepšie J Takáto pohoda vo februári- na nezaplatenie. Dokonca sme si sadli naozaj do toho najlepšieho baru, keďže máme zadara, pár metrov priamo pred našimi európskymi zrakmi, ohňovú show. Chalanovi to naozaj ide. Robí obrovské kruhy s horiacimi fakľami, človek musí až kriticky premyslieť, či jeho ramenný rozsah vskutku nie je 360 stupňov. Miestami tiež zapochybujem o vhodnosti diváckeho umiestnenia. Najmä po menšom incidente, kedy horiaca fakľa zavítala až do jednej rodinky na pravoboku a trafila skoro malé dievčatko. Uf bolo to len o chlp a aj ten chalan, keď vidí jeho momentálnu nešikovnosť, radšej s ohňovou show prestáva. Zato ho vystriedal o niečo šikovnejší kolega. Show sa končí a naše jet lagové telíčka nám našepkávajú, že treba ísť spinkať. So Sokkim si predstavujeme dlhú noc plnú výdatného spánku, avšak Paddy´s resort hotel má s nami iné plány. Celú noc sa budíme na obrovský hluk a meditujeme k buddhovi nech sa na nás nezvalí strecha hotela, keďže sme v najvrchnejšej izbe. Ten hluk sa dá vcelku s kľudom prirovnať k bombardovaniu. Sme na mraky unavení, no aj tak nám tento hluk nedá spať. Čo to je?  Obyčajný vietor, ktorý naráža na pobrežie ostrova. Znie to akoby na streche hotela boli obrovské nepripevnené plechy do ktorých sa tento vietor opiera. Človeku sa v strede noci nechce príliš analyzovať a zaspávam zas, aby som sa po 15tich minútach mohla na ten istý zvuk zobudiť znova…

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.