Thajsko deň # 4 Ko Chang pokračuje

,
stanka_arabka

Prišla donáška. Ráno vyspatá v rámci možností vorvaním Sokkiho z postele a ide sa pre stratený mobil. Nejde sa ďaleko, ak si dobre spomínate, môj vypadnutý mobil mi má byť doručený ujom, ktorý príde z pevniny na ostrov a rozváža ľudí po ostrove. Môj karmový zmysel sa ozval a našepol mi, že by som mu mohla dať nejaké tie bahty za ochotu. Avšak trochu som môj zmysel precenila, pretože mi našepol sumu asi tak v prepočte jedno euro a daný pán s obálkou v ruke v ktorej bol môj nezvestný mobil si pýta za svoju ochotu v prepočte asi tak osem eur. Nuž čo, treba si vypýtať, inak vám nedajú. A ja som bola veľmi vďačná, že som sa k mobilu vôbec ešte dostala…

Ako premotivovaná dvojica sme určite nešli vyspávať, ale využili sme možnosť skorých raňajok a potom hor sa na pláž zabehať si. Na naše prekvapenie, cez skratku ktorou sme chodili na pláž a ktorej schodíky viedli rovno na ňu, sa akurát tak dalo preplávať, ale určite nie prejsť na pešo. Zrovna je príliv a voda silno naráža na múrik pri schodoch. Keďže je predsa len ráno, voda ešte trochu studená a my ešte stále trochu chrumkaví, celé to obchádzame a dostávame sa na pláž cez iný vstup. Veľmi príjemný beh J. Vždy som si myslela, že v tých filmoch, kde bežia ráno po pláži veľmi sexi spôsobom, len zveličujú čaro danej aktivity, ale naozaj to má niečo do seba. Zabehli sme až na koniec pláže, kde sa nachádzal štýlový mini hostel. Bolo tam veľa dreva, zarastenia (rastlinami) a sieťky (hamocky) v ktorých sa dalo hojdať s výhľadom na more hoc aj celé hodiny. To určite nie je náš prípad a bežíme naspäť. Míňame luxusné presklené apartmány v ktorých sú obrovské postele so snehobielym posteľným prádlom natočené priamo s výhľadom na šíre more. Môôôže byť. My sa ale vraciame do lacnejšej varianty pre backpackerov, pobalíme čo to do batôžku a ide sa na slonííky.

slony a more

 

Keďže sme na oficiálnom ostrove slonov, nevidieť slona by bol doslova smrteľný hriech! Chceme ísť do jednej rezervácie na severozápad od nášho hotela. Presný názov si nepamätám, tam je aj ten zádrhel. Taxikárovi poviem úplne iný názov- Kai Bei, ktorý neviem odkiaľ mám, ale zhodou okolností je to tiež rezervácia pre slonov a za sto bahtov sa už vezieme v polootvorenom taxíku. Sú tam dve priateľské Rusky s ktorými dávame small talk. Pred samotnou rezerváciou ešte stihnem dať vyhlásenie o konvertovaní na islam, stojac celkom absurdne v zašpinenom hijabe od thajskej kačacej polievky s rezancami. Dúfam, že toto nebude čítať moja mama a krstná.

Prvý stret so sloníkmi bol skvelý. Sú to úžasné tvory. Podľa môjho úsudku sú vysoko inteligentné, mäkušké, chlpaté so studenými uškami 0:). Hladkáme mláďa s maminou, máme košík plný ananásu po ktorom sa v priebehu zopár minút len tak zapráši. Človek si myslí, že ananás má vo svojej moci a kŕmenie pôjde podľa jeho časového harmonogramu, avšak slonie mláďa si myslí opak a to si aj vynúti. Otočená na pár sekúnd chrbtom, mi malým vlhkým chobotíkom sloník ukradol ananás priamo z košíka a už si ho cpal do papuľky. Za chvíľu sa vracia hlava rodiny, otec slonej rodinky, a to z trekkingu na ktorom vozí ľudí na svojom chrbte po okolí. Och zabudla som povedať, že slonov tu majú samozrejme aj na to, aby im zarábali. Teda pri pohľade na to, ako to na slonej „farme“ funguje, by som skôr mala napísať- hlavne aby im zarábali. Vozia ľudí po ostrovnej džungli a tiež robia predstavenia pre ľudí, kde skáču na troch nohách a v papuli držia ceduľku s nápisom thank you. Názor si utvorte sami, ale náš so Sokkim zistíte, keď poviem, že my sme s nimi na trekku neboli a za predstavenie sme si taktiež nezaplatili…Tato slon mal po náročnom trekku absolvovať pravidelné kúpanie, ktoré mu očividne robilo dobre… A to doslovne…Nechcem to tu rozmazávať, ale slon má slonie očividne aj svoje „mužstvo“… Vcelku ma to zarazilo, najmä pohľad na slonie pohyby, aby sa po vzrušení dostal do „normálu“…:) Túto etudku zo sekcie naturalizmu sme samozrejme so Sokkim audiovizuálne zachytili a šli sa pomotať po okolí s cieľom dostať sa na Kai Bei pláž, ktorá sa nachádzala neďaleko.

Táto pláž bola určite jedna z tých krajších ktoré na ostrove sú. Ak ste vždy túžili po gýčovom obrázku s palmou sediac na húpačke- ako z katalógu, tak táto pláž je pre Vás priamo stvorená. Tu som osobne zažila pre mňa najmilšie prekvapenie celej dovolenky. Pravdupovediac zo stretnutia so sloníkmi vo mne doznieval pocit smútku. Po mysli mi blúdia myšlienky o tom ako ich ľudia využívajú na komerčné účely a či by im nebolo lepšie tam kde naozaj patria- do prírody a ich prirodzeného prostredia. Tí, ktorí si kúpili trekking na sloních chrbtoch sa potom s nimi (nie len s chrbtami) mohli okúpať aj v mori práve na Kai Bei pláži, kam smerujeme. Asi to jediné som v kútiku duše závidela tým, čo podporujú biznis so sloníkmi. A ako sme sa tak so Sokkim húpali na gýčovej húpačke pri západe slnka, nohy ponorené v mori a bolo nám dobre, zozadu sa k nám niečo približovalo. Čože?! Najmilšie prekvapenie. Tri sloníky prišli k nám do našej tesnej blízkosti a jeden dokonca nabral vodu do chobota a ošpliechal nám chrbátiky. Majú moje uznanie, hoci sú v zajatí stále sú hravé a tak mäkučké, stále by som ich totižto hladkala…Ale poďme od sloníkov ďalej.

Našim obľúbeným thajským taxíkom, naplno klimatizovaným, a to úplne zadarmo spolu s možnosťou dostať suvenír v podobe prievanu do uška, sme sa dostali opäť do nášho hotelu, kde ešte stále duli vetry. Ak ste ešte nezabudli, v prvý deň nášho pobytu na Ko Changu sme na balkón umiestnili jednu „gustióznu pochúťku“ v podobe sladkého pečiva plneného thajským tuniakom. Tento gurmánsky pokus spočíval v tom, či aspoň nejaký vták sa utrhne z reťaze, prekoná strach a sám seba a túto mňamku okoštuje. Je koniec druhého dňa na Ko Changu a ani jeden vták sa ešte stále neodvážil…

Večer sme šli opäť na našu materskú pláž White beach. Pri stmievaní sme si zacvičili acrojogu-spojenie akrobacie a jógy (v mojom prípade asi viac tej jógy :P), respektíve pokúšali sa…Boli tam nejaké menšie ťažkosti, kedy sme nevykrývali rovnováhu, ale to určite iba kvôli marabuda veľkým červeným mravcom, ktorí chceli liezť snáď úplne všade J. Na pláži sme sa vyžili nielen športovo, následne gurmánsky opäť aj s exotickými thajskými dobrôtkami, ale tentokrát aj kultúrne. Predstavenie thajského folklóru, ktorý pozostával z mladých Thajok odetých do farebných tóg ovievajúc sa ich jemnými rúčkami a kolísajúcich sa zľava doprava určite zanechal hlboký zážitok… Tu možno konštatovať, že chápem prečo na svetovom turné stretnete skôr slovenskú Lúčnicu než tieto thajské žienky. Samozrejme nič proti. Nasledovala opäť veternejšia noc. Vetry duli zo všetkých strán…

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.