Thajsko deň #6 Road to Ayuthaya

,
ayuthaya

Ráno je plán jasný. Šantíme ešte na pláži a užívame posledné okamihy pri mori, balíme švestky a nasadáme na náš obľúbený songthaew. Teda aspoň ja.  V taxíku sme nasáčkovaní ani neviem koľkí plus batožina (určite spĺňame všetky bezpečnostné predpisy) a Sokkimu už miesto na sedenie akosi nezvyšuje. Pre taxikára ani pre Sokkiho žiaden problém. Tichá dohoda státia na stupienku trištvrte telom von z taxíka a držaním sa hornej lišty taxíka bola uzavretá a ideme si. Máme namierené na spot odkiaľ odchádzajú trajekty na pevninu do Tratu.

Tento deň je čisto tranzitný, pretože sa potrebujeme dostať do Ayuthaye- niekdajšieho hlavného mesta Siamskej ríše, ktorá existovala od 14 do 18 storočia. Ayuthaya sa nachádza asi tak 80 km severne od Bangkoku a pri thajských cestách to trvá vyše hodinu kým sa tam dostanete.

Pri ceste do Ayuthaye je najprv potrebné sa dostať do Bangkoku. Najlepšie spojenia do Bangkoku vám opäť idú z autobusovej stanice z Tratu. Keď sa dostanete trajektom z ostrova na pevninu, aj priamo odtiaľto je možný spoj do Bangkoku, avšak ide o autobus, ktorý býva hneď vybookovaný a chodí max. dvakrát za deň.

S týmto poznaním berieme teda taxík do Tratu a z tratskej stanice nám okamžite (Sokki sa skoro ani vycikať nestihol) ide bus do Bangkoku za 275 bahtov, čo je v prepočte necelých 7 eur.

Cestovanie so mnou ide vcelku smoothly, čo je po storke s batožinou zabudnutou v taxíku a mobilom vypadnutým v ďalšom taxíku celkom príjemnou zmenou. Sme v minivane aj s ďalšími Thajcami, pretože je to vcelku obľúbený spôsob prepravy aj pre domácich. Jedna Thajka si dokonca zo Sokkiho ramena spravila vankúšik. J

Ide o približne päťhodinovú jazdu, ale aj tak šofér usúdil, že si treba dať prestávku na poobedňajší obed. Na Thajsku je super, že sa nestane, aby ste nenašli nejakú prevádzku s jedlom. Či už ide o veľký trh, stánok, motorest, obchod alebo pumpu, vždy niečo nájdete. Také jedno stanovište s jedlom na otvorenom priestranstve náš šofér zrovna našiel. My ideme na wecká, ktoré sú blízko poľa a spoločné umývadlá rovno na čerstvom vzduchu, načo strechu. Óo áno téma weciek je nanajvýš dôležitá, tú som ešte nespomínala. Tak na utieranie sa toaleťákom na wc v Thajsku zabudnite. Pripravte sa na hadicu s ktorou si „vystriekate“ intímne partie a potom zľahka osušíte. Ide o to, že by sa malo do wecka dostať toaletného papieru v čo najmenšej možnej miere, respektíve vôbec, pretože použité útržky by ste mali zahodiť do koša, ktorý je vždy vedľa. Ja som teda mala zabrízganý s prepáčením celý hajzel fekálnou vodou, pretože namieriť správne hadicu nie je až také jednoduché ako sa na prvé čítanie môže zdať. Takže s týmto štýlom údržby samej seba po vykonaní potreby som rýchlo prestala a vrátila sa pekne krásne k európskej klasike. No vraví sa, že tento spôsob je oveľa viac hygienickejší ako náš európsky. Choďte si to určite vyskúšať a posúďte sami.

Na pumpách je to dokonca ešte väčší old school, pretože tam nemáte dokonca splachovanie vôbec, ale len misku alias naberačku a priestor pre vodu, ktorú sami naberáte do misky a tak „spláchnete“. Aspoň máte pocit, že ste si odrobili použitie wecka.

Takže jazda sa blíži ku koncu a konečná je v Bangkoku pri Victoria station, keďže odtiaľ treba prestúpiť do Ayuthayi. Práve sa pozeráte na naše zdarné vystúpenie pri Victoria station J Ale sme krásni, čo?!

cesta_tuktuk

Obchádzame s kľudom Angličana tri šóry ľudí, ktorí na niečo čakajú a potom sa už s menším kľudom zaraďujeme do jednej z nich, keďže sme zistili , že práve tu sa čaká na autobusy do starobylého mesta a niekdajšieho centra Siamskej ríše. Cesta Bangkok- Ayuthaya trvá asi tak hodinku- nestihneme pozrieť ani dva diely nášho obľúbeného seriálu Homelandu a už nám kričí niekto spredu, koho nie je ani poriadne vidieť, aby sme vystupovali. Takže vo večerných hodinách konečne po niekoľko hodinovej ceste (rátajúc cestu až z Ko Changu) prichádzame do Ayuthaye. Teda v centre to určite nevyzerá ako niekdajšie kráľovstvo, miesto plné templov, kde sa kedysi stáročia meditovalo. Na to, že je pokročilý večerný čas je mesto ešte stále plné ľudí. Na tomto mieste prvýkrát zažívam, čo to znamená skutočný smog v meste a moje pľúcka majú tiež prvýkrát trošku respiračné problémy. Snáď každých päť metrov je na ulici týpek, ktorý smaží nejaké kúsky pofidérneho mäsa na ich „gasoline“, ktorej výpary sa okamžite vedia dostať k vašim čuchovým bunkám. To teplo, vlhkosť a primiešaná gasolina mi spôsobujú pocit, že moje pľúca sú zovreté a nemajú sa ako nadýchnuť. Ešteže je tam Sokki, ktorý mi môže dať dýchanie z úst do úst. Zháňame odvoz k nášmu hostelu, ktorý je veľmi blízko jedného z templov patriaceho do kráľovského komplexu. Pristavujeme sa pri tuk-tukoch- ďalšiemu druhu mini taxíku. Cenu najprv ponúknu vystrelenú, no vedzte, že vždy sa dá vyjednať lepšia, minimálne o 50 bahtov. V rámci Ayuthaye sa viete dostať všade do 100 bahtov. So Sokkim hráme, že je to drahé a že pôjdeme radšej pešo, hoci je to asi 4 kilometre a so všetkými našimi ruksakmi a vecami unavení po ceste, tajne dúfam, že taxikár bude o nás ešte bojovať. A dobrá správa je, že bojuje a vydealovali sme lepšiu cenu. Dokonca ideme tuk-tukom, ktorý má svoj swag plus repráky do ktorých nám mladý chalan pustil aj nejakú tú muzičku. Prichádzame k nášmu hostelu, lúčime sa s tuk-tukárom a ideme sa zacheckovať. Naša izba je presklená výkladná skriňa, ktorej dvere sú vlastne aj okná zároveň. Zastierame závesy a ďalej mládeži neprístupné. Bru.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.