Dobré ráno Bangkok! Vydávame sa na cestu k slávnemu bangkokskému fresh marketu a neskôr k buddhistickému komplexu templov Wat Pho. Aby sme sa tam dostali, musíme sa dostať do úplne inej časti Bangkoku, ktorý je obrovský, a preto využívame pomerne rýchly spôsob prepravy po vode. Keď píšem vodu, mám na mysli bangkokskú rieku Chao Phraya, v ktorej by ste s najväčšou pravdepodobnosťou nechceli skončiť. Dávame si veľký pozor, aby sa táto riečna kvapalina nedostala do kontaktu s našou pokožkou, inak by sme celkom oprávnene mohli očakávať ekzém.

Táto rieka je naozaj špinavá a radšej si nepredstavujete, čo všetko môže v nej plávať. Kúsok od hostela tečie spomínaná čisťučká rieka po ktorej sa každú chvíľu dopraví k mólu loď, ktorá je farebne odlíšená, aby človek vedel, ktorým smerom v rámci Bangkoku ide. Nie sme si istí na ktorú loďku nastúpiť a jeden dedko ktorý vypravuje ľudí na tieto lode nás na Thajsko veľmi prekvapujúcim nepríjemným spôsobom vyženie, nech nestojíme na móle. Keď sa ho pýtame na ktorú loď máme nastúpiť odvrkne nám a je to čisto na nás, nájsť tú správnu. Na prvýkrát to nevydalo, a preto sa poslušne vraciame k obchodíkom, nech nestojíme na móle a čakáme na ďalšiu príležitosť. Konečne sme naskočili na tú správnu a už si to pádíme po širočiznej špinavej rieke. Do cieľa prichádzame naozaj rýchlo a vystupuje saa. Zastávku z ktorej nám ide bus nachádzame celkom rýchlo, avšak autobusu, ktorý potrebujeme nieto. Kašleme na to a ideme na brunch. Trošku raňajšieho blúdenia po divokých cestách Bangkoku, až sa dostávame k známemu fresh marketu. Predierame sa cez nespočetný bangkocký národ, cez zhusťujúci sa bangkocký smog a do tretice všetko bangkocké- nespočetne veľa elektrických káblov, ktoré sa randomne preplietajú nielen nad vami, ale aj na dosah ruky malého dieťaťa popri zábradlí na moste. Nezabúdaj na thajskú mantru spomenutú vyššie v rozprávaní- safety first ;). Inak jediné, čo bolo na fresh markete fresh, bol zrejme iba jeho názov, pretože vzduch v jeho okolí to rozhodne nebol.

bangkok_market

Wau, ak sa niekedy vypravíte na cestu do exotického Thajska, prosím neobíďte tento market. Nájdete tu veci, ktoré zanechajú vo vašom vnútri určite obohacujúce zážitky po zvyšok vášho života. Prasačie hlavy za 55 bahtov, chrústiky, chrobáčiky od výmyslu sveta pripravené na rôzne spôsoby, rozpárané žabacie brušká a ich vnútornosti, rybie kreatúry, len tak si tečúca krv, mäso na pultoch bez kúska ľadu či iného spôsobu chladenia a mnoho ďalšieho… Úsmevný bol tiež pohľad na zeleninu, ktorá síce hrala sýtymi farbami, avšak myšlienku na jej čerstvosť ste zahnali pohľadom na výfukové plyny, ktoré na túto zeleninu prúdia z desiatok skútrov, ktoré sa trhom preháňajú. Ružové vajíčka, polievky v sáčkoch, mäso na všakovaké spôsoby, morské potvory, korytnačky, zasvinená nádoba v ktorej sa v hnedej tekutine máčali neidentifikovateľné objekty (samozrejme určené na predaj), to všetko vám vie ponúknuť tento unikát. My natáčame svoje dojmy, pocity na kamerku, kúpime jediteľné sladkosti v jednom z obchodov a pádíme do čínskej štvrte. To sme ešte nevedeli, že fungujúcou dopravou by sme sa tam dostali zrejme za 15-20 minút, tou thajskou si vyhraďte tak niečo vyše hodinky. Tiež choďte do ich autobusov veľmi ospalí, aby ste čakanie mohli prečkať aspoň spaním. Aj v autobuse zavnímate buddhistické tradície a reguly, keď sa pri mníchovi mení žena za muža, aby pri tomto mníchovi osoba opačného pohlavia nesedela. Čekne to ešte aj pani stewardka a môže sa ísť ďalej.

Konečne sme dorazili do China townu a vystupujeme. Ulice sú rovnako preplnené, možno ešte o trochu viac. Všade samé tuk-tuky a čo ma osobne prekvapilo, asi každých 5 metrov bolo rovnako na červeno vyzerajúce zlatníctvo. Navrhujem Sokkimu nech sa ideme do jedného pozrieť (nenápadko čakajúc, že mi možno niečo kúpi :P) Pravdupovediac v týchto veciach sa až tak nevyznám, ceny sa mi nezdajú nejako extrémne nízke, avšak je tam až tak veľa ľudí, akoby čakali v sobotu ráno na teplé rožky, takže asi na tom zlate naozaj niečo bude.

So Sokkim nám už treba nakŕmiť somárika (pozn.: môj dedko tak zvykol hovorievať, keď bol niekto už veľmi hladný) a keďže v tejto štvrti majú očividne viac zlatníctiev ako reštaurácií, než niečo schopné nájdeme, trochu to trvá. Našli sme. Pivo k rezancom, klasika a opúšťame China town (štvrť, kde majú na obaloch rok 2653). Náš nasledujúci cieľ je jasný: komplex templov Wat Pho. Samozrejme v Bangkoku máte omnoho viac takýchto buddhistických templov, avšak tento určite stojí za videnie, pretože okrem zdobených templov, príjemnej buddhistickej atmosféry tu nájdete aj najväčšieho ležiaceho Buddhu v Thajsku. Ide o 15 m vysokú a 46 m širokú ležiacu sochu Buddhu, ktorá bola postavená a umiestnená ako prvá a až potom jej bol postavený chrám v ktorom sa nachádza. Chrámy v Thajsku sú vo všeobecnosti veľmi pekné, treba tam vstúpiť vyzutý a pre slečny je potrebné zdôrazniť, že určité zahalenie pliec a nôh je potrebné. Avšak určite to tu nie je tak striktné ako na Blízkom východe, kde keď som sa opýtala na možnosť chodenia po meste v kraťasoch, bol mi opätovaný veľmi opovržlivý pohľad späť. Dokonca v jednom z hlavných chrámov v tomto komplexe majú veľmi prezieravo umiestneného chlapíka, ktorý s thajským vďačným úsmevom každej sporo odetej slečne podáva kráľovsky modrú šatku a farebnú kvetovanú polotógu na zakrytie odhalených nôh. Dokonca tieto kusy látky sú naozaj vkusné a mojim dvojičkám (ďalším polo odhaleným slečnám, ktoré dostali od chlapíka tento príma vohoz) toto oblečko veľmi pristane.

V okolí chrámov sa nachádzajú príjemné miesta na chvíľkový odpočinok, dokonca aj fontána so zeleňou pri ktorej cvaknem Sokkiho. Výzdoba sa nesie v znamení červenej kvôli oslavám nového čínskeho roku (rok opice), ktorý nastal o deň skôr, keď sme sa nachádzali ešte v Ayuthayi.

stanka_chram

Z komplexu odchádzame na pešo, netuším kam idem, v tom prípade je vždy dobré mať po ruke parťáka, ktorý to vie ;). Za západu slnka prechádzame popri veľkých bielych múroch za ktorými sa nachádza majestátny kráľovský palác, z ktorého vidíme len vežičky. Prechádzame aj okolo vchodu kde si trénujú svoju pochodujúcu techniku thajskí vojaci (nie sme si istí či sa na to môžeme pozerať, no nikto nás nevyhnal…) Po ceste riešime komu dá Sokki poslať pohľadnice, ktoré kúpil, pretože nestihol thajskú poštu a dávame tiež malé interview thajským školáčkam. Tie sa nás pýtajú aké máme počasie v našej krajine, a tak budeme ďalším číslom v nejakej školskej štatistike. Za nádherného západu slnka vstupujeme do reštaurácie, ktorá má byť mojim prekvapením a čerešničkou na torte tohto romantického dobrodružstva pre dvoch alebo keď chcete thajským shrimpom na rezancoch… J Ide o fancy reštauráciu na brehu Chao Phraya, áno dobre si pamätáte, tú rieku ktorej zakalenosť vás prinúti dávať si pozor, aby vám čo i len kvapka z nej neskončila náhodou v oku (potom by nejaký ten zákal zrejme chytilo aj vaše oko…). Avšak ten výhľad je k nezaplateniu, v okolí poletuje dron, ktorý túto nádheru sníma. Nebo práve hrá predstavenie nádherných farieb od tajomne tmavých až po zmyselne ružové odtiene. V pozadí svieti rekonštruovaný chrám a my si objednávame papájový šalát a kokosovú kari polievku s jazmínovou ryžou. Ozaj tento kulinársky skvost thajskej kuchyne som úplne zabudla spomenúť! Kari kuracie mäsko s kokosovým mliečkom robia Thajci naozaj geniálne, pri tomto jedle zabúdam, že nemám rada veľmi štipľavé jedlá. Spojenie výraznejšieho kari zjemneného kokosovým mliečkom spôsobuje, že naše chuťové poháriky sú v orgazmickej extáze. Raz darmo, takýto prítomný intenzívny okamih s nádherným výhľadom a svojou láskou pred sebou… Čo viac vám na svete chýba…:)

soki_vecera_bangkok

Dosť bolo ale romantiky! Stráviť noc v Bangkoku a neísť na žúrku? No way. A najlepšie predsa hneď na najpopulárnejšiu žúrkovaciu ulicu v Bangkoku- Khao San Road, kde sa deje všetko to smilstvo a ťažké hriechy, z ktorých sa samozrejme môžete neskôr vymeditovať v jednom z chrámov venovaných buddhovi 😉 Na hosteli sa ako správni backpackeri spakovávame a vydávame sa cez najbližší market na kvázi autobusovú zastávku na ktorej samozrejme po dvadsiatich minútach čakania v pokročilom večernom čase usudzujeme, že sa na to vyflákneme a voláme si tuk-tuk. Keď ste v Thajsku vždy sa pokúste zjednávať ceny- pôjde to verte mi J Popritom ešte zahliadnem ako bez ostychu jeden pocestný čúra do neďalekej rieky, čo ma utvrdzuje v správnosti mojej riečnej ostražitosti. Tuk- tuk nás vyhadzuje rovno pri známej ulici. Na tejto ulici zrejme naozaj môžete zažiť najbláznivejšiu noc vášho života, avšak pravdepodobne budete potrebovať nejakú tú podpornú látku. Tu sa o ich nedostatok veru nemusíte báť. My so Sokkim sme sa rozhodli pre lajtovejšiu variantu, keďže o pár hodín sa musíme vrátiť do hostela, aby sme si tak na dve hodinky pospali a vyštartovali o štvrtej ráno smer letisko. Volíme super vychytávku, ktorá by sa určite uchytila aj v našej Bratiske-milý kýblik rôznych farieb, do ktorého vám priamo na ulici namiešajú asi zo tri či štyri vodky s redbullom a nealkom, my sme skipli redbull a už len vychutnávame atmosféru.

Je tu bar na bare, pohnete sa o meter a už môžete twerkovať na úplne inú mjúzik. Okrem toho tu nájdete týpka, ktorý vás lanári na ping-pongovú šou (reálny ping-pong určite nečakajte a pre prípad, že toto čítajú aj deti si prosím vyyoutubujte, čo znamená ping-pong na thajský spôsob, nebudem to tu radšej rozmazávať). Do toho vám asi 15krát za hodinu prídu ponúknuť náramky a bužírky a taktiež zopárkrát stretnete starkého, ktorý predáva škorpiónov. Neviem čo je bizarnejšia predstava či predaj škorpiónov alebo staručký pán, ktorý by mal už odpočívať namiesto nočnej práce na najrušnejšej ulici v Bangkoku…O meter ďalej vám zase natískajú balónik do ruky, aby ste si vdýchli trošku rajského plynu. Prečo nie. Dalo by sa tu určite baviť až do rána bieleho, no náš dvojposchodový obor od Quatar Airways nepočká.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.